nedeľa 14. decembra 2014

Knižná recenzia: John Green

Papierové mestá



Autor: John Green
Žáner: Young Adult
Počet strán: 296 strán
Originálne znenie: Paper Towns
Rok vydania originálu: 2008
Rok vydania na Slovensku: 2014
Vydavateľstvo: YOLi (2. vydanie)


Anotácia:
Margo Rothová-Spiegelmanová. Jej bláznivé dobrodružstvá sa zakaždým prehnali školou ako letná búrka: na gitare ju naučil hrať nejaký starký v polorozpadnutom dome v mississippskom Hot Coffee. Tri dni kočovala s cirkusantmi, lebo ich presvedčila, že by z nej mohla byť artistka. Na koncert The Mallionaires v St. Louis sa dostala tak, že sa vydávala za basgitaristovu frajerku, a keď ten s ňou naozaj chcel chodiť, poslala ho kadeľahšie. Jej najneuveriteľnejšie príhody sa vždy ukázali ako skutočné!




Tak do tejto dobrodružnej duše sa beznádejne zamiloval Quentin-Kvéčko Jacobsen, trochu zakríknutý chlapec z dobrej rodiny. Keď mu pojašená maturantka jednej noci vlezie do izby prezlečená za nindžu a odhodlaná vykonať jedenásť bodov neľútostnej pomsty nevernému frajerovi a bývalým kamarátom, Kvéčko neodmietne. To, čo povystrájajú, Quentina rovnako nadchne ako vyľaká. Lenže na druhý deň je Margo preč a zanechá po sebe len indície určené práve jemu. Vydáva sa teda na cestu plnú odbočiek, a čím bližšie je k cieľu, tým lepšie spoznáva skutočnú tvár priateľky – a možno aj svoju vlastnú.

Recenzia (alebo môj názor na knihu):
Papierové mestá. Ďalšia kniha od Greena, ktorá urobila veľký bum na Slovensku, ale aj vo svete. Na Slovensku preto, lebo len prednedávnom vyšla a vo svete preto, lebo sa táto kniha ostane do naších kín už budúci rok. Úprimne, na jej čítanie som sa veľmi tešila, pretože John Green je jeden z mojich obľúbených autorov. Ibaže asi som od knihy čakala príliš veľa, pretože ma čakalo jedno veľké sklamanie!

Papierové mestá mi tak trošku pripomínala Aljašku, ktorá je od toho istého autora. Čím? Predsa postavami! Neskutočne sa mi na seba podobali. Margo bola celá Aljaška, Kvéčko si niektoré vlastnosti požičal od Milesa, najlepší kamarát Ben bol ako najlepší kamarát Milesa Plukovník a dokonca aj Radar sa mi zdal podobný Takumimu. Možno to je len môj pocit, ale postavy mi prišli ako cez kopirák. Ako keby som sa s nimi už niekedy stretla. Jedine celkom rozdielne v tejto knihe bola celková zápletka a ten koniec, ktorý ma totálne vytočil.
A môj vzťah k postavám je pomerne rovnaký ako pri Aljaške, až na jednú výnimku. V Aljaške som nemala rada Milesa, ale tu som si Quentina úplne zamilovala. Neviem síce presne prečo, ale mala som ho rada. Okrem neho bol naozaj skvelá postava Ben, ktorý príbeh oživil a ako postava bol riadne vtipný. Radara som až tak veľmi nevnímala a k Margo sa vyjadrovať nejdem, pretože mi prišla ako rozmaznané ufňukané decko. Toť k postavám! A čo sa týka deju, tak ma bavil od začiatku do konca, pretože aj nudnejšie pasáže v strede knihy mi prišli celkom zaujímavé. Plus veľké pozitívum knihy je, že sa čítala úplne sama!

A ako vidím obálku? Tá americká a naša od YOLi (paperback) sa mi páči úplne najviac. Hlavne kvôli tomu špendlíku, ktorý robí obálku omnoho zaujímavejšou, než nejaké biele domčeky, ktoré sú na obálke od Ikaru (hardback). Preto som si kúpila tú s mäkkou, aj keď osobne preferujem skôr tvrdšie väzby. K tomu ten špendlík dobre vystihuje dej príbehu.



Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára

...